Kedy sa použité chemikálie stávajú nebezpečným odpadom? Zistite, ako ich bezpečne skladovať a aké zákonné povinnosti musia firmy dodržiavať.
Zvyšky farieb, rozpúšťadiel, čistiacich prípravkov či použitých chemických roztokov vznikajú v mnohých slovenských firmách. Nejde pritom iba o veľké priemyselné podniky. S podobným odpadom sa stretávajú aj autoservisy, lakovne, laboratóriá či menšie výrobné prevádzky. Nesprávne nakladanie s týmito látkami môže ohroziť zamestnancov, kontaminovať životné prostredie a viesť k porušeniu legislatívy.
Kedy sa chemikália stáva nebezpečným odpadom?
Chemická látka sa stáva odpadom vtedy, keď sa jej držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je povinný sa jej zbaviť. Za nebezpečný odpad sa považuje odpad vykazujúci aspoň jednu zákonom definovanú nebezpečnú vlastnosť.
Môže ísť napríklad o horľavosť, toxicitu, žieravosť alebo nebezpečnosť pre životné prostredie. Typickými príkladmi sú použité rozpúšťadlá, zvyšky niektorých náterových hmôt či laboratórne chemikálie obsahujúce nebezpečné látky.
Nie každý chemický prípravok však automaticky predstavuje nebezpečný odpad. Rozhodujúce je jeho správne zatriedenie podľa pôvodu, zloženia a vlastností.
Ako bezpečne zhromažďovať chemické odpady?
Základom je používanie vhodných, chemicky odolných obalov a zabránenie úniku látok. Nádoby musia byť primerane zabezpečené a označené podľa príslušných požiadaviek.
Dôležité je aj oddelené zhromažďovanie vzájomne nekompatibilných látok. Napríklad miešanie určitých kyselín a zásad môže vyvolať nebezpečnú reakciu.
Firmy by mali pravidelne kontrolovať stav obalov, zabezpečiť priestor proti neoprávnenej manipulácii a pripraviť postup pre prípad rozliatia alebo inej mimoriadnej udalosti.
Čo musí zabezpečiť pôvodca odpadu?
Povinnosti firiem vyplývajú predovšetkým zo zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a príslušných vykonávacích predpisov.
Podnik musí zabezpečiť správne zatriedenie odpadu, jeho bezpečné zhromažďovanie, vedenie požadovanej evidencie a odovzdanie oprávnenej osobe. Pri preprave chemických odpadov môžu zároveň vzniknúť povinnosti podľa pravidiel ADR.
Ak zloženie odpadu nie je známe, na jeho správne posúdenie môže byť potrebná odborná analýza.
Prečo je prevencia dôležitejšia než riešenie následkov?
Únik nebezpečných chemikálií môže spôsobiť odstávku prevádzky, poškodenie zariadení či ohrozenie zdravia pracovníkov. Náklady na odstránenie následkov pritom môžu výrazne prevýšiť náklady na preventívne opatrenia.
Pravidelná kontrola zhromažďovacích miest, školenie zamestnancov a jasne určená zodpovednosť za jednotlivé činnosti preto patria k základom bezpečného fungovania každej prevádzky, v ktorej vznikajú chemické odpady.